ROSS THE BOSS – Born of Fire

Ross je podpísaný pod nesmrteľnými riffmi a sólami všetkých legendárnych dosiek spomenutých kontroverzných ikon heavy metalu počnúc „Battle Hymns“ a končiac neprekonaným „Kings of Metal“. Novinka prichádza ani nie po dvoch rokoch od vydareného minulého zárezu „By Blood Sworn“.

Ten priniesol porciu kvalitného, s nadšením odohraného „hevíku“, ktorý sa miestami príhodne obhliadal po nezabudnuteľnom predchádzajúcom pôsobisku, nevyhol sa klasickému klišé patriacemu k tomuto žánru, čerpal z NWOBHM, a pridal smietku punkových ingrediencií. Nešlo síce o materiál, ktorý by okamžite dostal visačku výnimočnosti, avšak kombinácia ohybných gitár, všestranne solídneho vokálu a poctivej rytmiky spojená s entuziazmom, pôsobila nanajvýš prirodzene.

Takéto očakávania boli späté i s novinkou „Born of Fire“ aj vzhľadom na to, že na väčšine postoch v kapele nedošlo k zmenám. Výnimkou je len novo prichodiaci Steve Bolognese, ktorý si sem odskočil z Rossovho ďalšieho sólového projektu DEATH DEALER. Zvuku sa tento krát dostalo o čosi väčšej opatery, mix mal na starosti v Európe vyhľadávaný Sebastian „Seeb“ Levermann.

Doska má výrazne dravšie a agresívnejšie našliapnuté ako jej predchodca. Dopomáha tomu Rossova nabrúsená a sýta gitarová hra, búšiaca rytmika s nepoddajnou bublajúcou basou majstra Mike LePonda (SYMPHONY X) a hlavne vokál Marca Lopesa, ktorá je ostrý ako žiletky. Spomenuté elementy podkurujú pod kotlom hneď od začiatku.

Dôkazom je úvodná „thrashová“ petarda „Glory to the Slain“, ktorá má styčných plôch s OVERKILL neúrekom. Ničiaci a nezastaviteľný hrmotajúci valec, ktorý máličko zvoľní v melodickom refréne a druhej polovici ukážkového kaskádovitého sóla.

V dvojke „Fight the Fight“ to ešte viac prituhne aj vďaka neúprosne dobiedzavým gitarám a vypätým vokálom. Obdobne aj nasledujúcim kúskom „Denied by the Cross“ si materiál udržiava formu s nádychom „US power/thrash“ gitarami so zubatým ostrím a hlavne hrozivým refrénom.

Od tohto momentu ide kvalita dosky smerom nadol s občasne miernym stúpaním. Výpravná „Maiden of Shadows“ je ozvláštnená folkovým motívom, prítomné klávesy zvláčňujú refrén a dodávajú na popínavosti. Skladby ako „Shotgun Evolution“, titulná „Born of Fire“, či „Demon Holiday“ alebo „Undying“, sú len o gitarovej a vokálnej exhibícii, ktorá je natoľko precízna, že dá opomenúť aj pomerne slabším nápadom.

„The Blackest Heart“ sa vymyká zvyšku piesní tým, aká je tiahla, svojou ponurou atmosférou a nepokojne podráždenými gitarami. Ross sa na albume podieľal autorsky troma položkami. „I am the Sword“ a „Godkiller“ nepopierajú „manowarovskú“ melodiku a radia sa medzi vydarenejšie, svieže skladby z druhej polovice dosky. Tou treťou je záverečná skladba „Waking the Noon“ s hutnými „diovsky-sabbatovkými“ riffmi s gradujúcim inštrumentálnym finále.

Album ako taký mierne zaostáva za tým predchádzajúcim a v podstate aj za očakávaniami. Nebyť riadne ostrého začiatku plného robustných a dobiedzavých gitár, pustošiaceho vokálu v skladbách, kde to vrie nasadením, tak sa dočkáme power/heavy metalu toho najklasickejšie strihu. Síce s profesionálne zvládnutým „songwritingom“ ale takého, ktorý rýchlo presviští ušami.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla