Hlavné je taktiež, že pätica z ďalekej Iowy konečne zacelila všetky diery v zostave, či už ide o riadne udomácneného basáka Johny Chowa (CAVALERA CONSPIRACY) alebo pomerne neznámeho gitaristu Christiana Martucciho. Ten nemal veruže ľahkú úlohu, v ktorej sa musel vysporiadať s obsadením veľmi horúceho postu, po Jimom Rootovi. Dlhoročný člen, songwritter a jeden zo stavebných pilierov dal kapele prekvapujúco zbohom, najmä kvôli jeho veľkej časovej vyťaženosti v SLIPKNOT. S aktuálnym vydaním horúcej novinky, sa preto vynára na povrch i dôležitá otázka – dokážu prísť chalani s kvalitnými piesňami aj bez jednej zo svojich najväčších opôr?

Aj napriek prvotným peripetiám rozhodné ÁNO a doska „Hydrograd“ je tak zväčša hodinovým turistickým výletom po riadne členitom teréne, od nádherne rozkvitnutých lúk, cez náročnejšie kopce, až po tvrdé a nekompromisné vrcholky hôr.
Tentokrát bez akéhosi zlaňovania do neprebádaných jaskýň, si idú STONE SOUR svoje a viacero z pätnástich, tu ponúkaných skladieb, môžeme považovať za pevnú zložku budúcich koncertných playlistov. Hlavne prvá polovica oplýva viacerými chytľavými trhákmi, či už sa bavíme o úvodnej, veľmi silnej tutovke „Taipei Person/Allah Tea“, hitovici „Song #3“ (odporúčam akustickú verziu!) i krásnej melodickej jazde „Mercy“.

Vynikajúci frontman Corey Taylor neraz sebavedomo potvrdzuje, že je momentálne jedným z najzaujímavejších hlasov na rockovej scéne, a hoc je v SLIPKNOT „iba“ časťou jedného obrovského celku, to STONE SOUR na ňom dnes naopak doslova stoja. Vďaka nemu sú refrény „Whiplash Pants“, „Friday Knights“ či „Somebody Stole My Eyes“ nejdú dostať z hlavy! Vskutku zaujímavá je aj country/južanským rockom ladená balada „St.Marie“ alebo záverečná melancholická pecka „When the Fever Broke“, kde spomínaný Corey vskutku opäť exceluje.
„Hydrograd“ je teda jednoznačnou a kvalitnou odpoveďou na všetky otázky týkajúce sa ďalšej budúcnosti týchto Američanov. Síce sa občas nájde pár podivne našraubovaných pasáži, mierne prestrihanie a malé skrátenie hracej doby by len a len prospelo, no aj tak ide o parádnu rock/metalovú jazdu.
Hodnotenie autora: 8 / 10
Žáner: rock/metal Krajina pôvodu: USA Dátum vydania: 30.06.2017 Vydavateľstvo: Roadrunner Records Web: www.stonesour.com |
Zostava: Corey Taylor – vokály Josh Rand – gitara Christian Martucci – gitara Johny Chow – basgitara Roy Mayorga – bicie |
Tracklist: YSIF (03:50) Taipei Person / Allah Tea (05:16) Knievel Has Landed (04:01) Hydrograd (04:22) Song 3 (04:16) Fabuless (04:00) The Witness Trees (04:17) Rose Red Violent Blue (This Song is Dumb and So Am I) (04:28) Thank God It´s Over (03:24) St. Marie (03:28) Mercy (03:24) Whiplash Pants (03:24) Friday Knights (03:28) Somebody Stole My Eyes (02:53) When the Fever Broke (03:24) |
Diskografia: Stone Sour – 2002 Come What(ever) May – 2006 Audio Secrecy – 2010 House of Gold and Bones – Part 1 – 2012 House of Gold and Bones – Part 2 – 2013 Hydrograd – 2017 |
Definitíva: Mierne prepálená stopáž je snáď jedinou škvrnkou na inak výbornej kolekcii „Hydrograd“, od dnes už riadne etablovaných rockerov/metalistov STONE SOUR. |
1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla